V Pekingu žijú státisíce ľudí v podzemných mestách. Volajú ich kmeň krýs

Vysoké ceny nehnuteľností, smog či nedostatok miesta riešia v Pekingu chudobní ľudia zúfalým spôsobom. Pod luxusnou štvrťou Julong Gardens nedávno novinári objavili ďalšie podzemné mestečko. Žije v ňom asi 400 ľudí bez okien a denného svetla. Väčšinou ide o chudobných pracovníkov a študentov, ktorí prišli do Pekingu za prácou alebo za štúdiom.

Dôvodom ich rozhodnutia žiť pod zemou je vysoká cena bežných nájmov v Pekingu. Mesačne sa ich cena pohybuje v prepočte okolo 666 dolárov (4 550 čínskych jüanov), čo je o 60 percent viac než v roku 2010.
 

Len pre porovnanie, cena v ilegálnom gete v podzemí stojí mesačne v prepočte od 20 dolárov. V nej je napríklad spoločná kúpeľňa či kuchyňa, v ktorej je väčšinou zakázané variť. Nájomník má k dispozícii kuticu s rozlohou 28 metrov štvorcových, ktorú zvyčajne zdieľa s piatimi až deviatimi ľuďmi.
 

Podzemné miestnosti sú pre minimálnu ventiláciu známe odporným vzduchom a keďže komplex má len jeden vchod, ide z bezpečnostného hľadiska o hrob.

Aj preto čínske úrady v roku 2011 prijali nariadenie, ktoré podzemné ubytovanie zakazuje. Lenže k reálnemu uplatňovaniu nariadenia nikdy nedošlo a namiesto toho úrady zatvárajú pred situáciou oči. Podzemné byty akceptujú ako nevyhnutnosť rastúcej urbanizácie a dopytu po lacných bytoch.


Navyše,  podzemné izby už majú súkromných majiteľov so zmluvami, cez ktoré priestor prenajímajú.
 

Rast populácie

Väčšinu z nájomníkov tvoria mladí robotníci alebo zamestnanci pracujúci v odvetví služieb, ktorí sa do podzemia chodia vyspať a väčšinu výplaty posielajú rodinám domov na vidiek.
 

Medzi rokmi 1995 až 2013 sa zvýšil počet obyvateľov mesta vďaka prisťahovalectvu z deviatich na 21 miliónov. Zatvorenie týchto komnát by tak zrejme nebolo možné. Keď sa úrady snažili podzemné mestá zakázať, obyvatelia protestovali. Byty v podzemí, ktoré sú podstatne lacnejšie, totiž umožňujú v metropole prežiť aj s nižším príjmom.

Celkovo v podzemí Pekingu žije podľa odhadov približne milión ľudí, teda päť percent obyvateľov mesta. Čínske média ich nazvali shuzu, teda kmeň potkanov.
 

Vznik podzemných miest podnietili striktné pravidlá sťahovania sa Číňanov v rámci krajiny. Čína totiž monitoruje pohyb svojich obyvateľov pomocou takzvaného hukou. Ide o systém centrálnej evidencie obyvateľstva, v ktorom sú informácie týkajúce sa bydliska, rodiny či dátumu a miesta narodenia dotknutej osoby. Práve miesto narodenia má kľúčový význam. Ak sa chce človek presťahovať do miest presahujúcich určitý počet obyvateľov, musí vlastniť hukou daného mesta.
 

Pokiaľ ho nevlastní, nemá plný prístup k dostupnej zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a v tomto prípade ani k štátom dotovanému ubytovaniu. Získanie povolenia je zvyčajne byrokraticky komplikovaná vec, a tak státisíce Číňanov žijú na hranici ilegality v domovskej krajine. Do bohatej metropoly sa totiž nesťahujú len chudobní dedinčania. Vidina vysokých platov a lepšieho života láka obyvateľov všetkých príjmových skupín, a tí, ktorí majú peniaze, si povolenie vybavia. Chudobnejší majú smolu.
 

Spôsob ako prežiť

V roku 2015 vyšiel o národe krýs detailný článok na portáli Al-Džazíra. Novinári medzi ľuďmi v podzemí objavili zmesku mladých ľudí - od hercov, cez zametačov ulíc, kaderníčky až po novomanželov a ďalšie skupiny ľudí bez ohľadu na náboženstvo. Mnohí majú za sebou dramatické životné príbehy a lacné bývanie pre nich znamená možnosť, ako sa vyšvihnúť v spoločenskom rebríčku vyššie.

Jedným z nich je 27-ročný Wej Kchuan. Ide o bývalého kriminálnika, ktorý sa teraz živí ako poisťovací agent a každé ráno, keď mu zazvoní budík, si na seba oblieka lacný oblek. Počas svojej kariéry vystriedal množstvo, často bizarných, zamestnaní: bol spevákom na pohreboch, masérom nôh alebo zamestnancom v kúpeľoch. „Darí sa mi dobre len preto, že sa bojím chudoby,“ povedal novinárom. Súčasné podmienky ho tak nútia, aby viac pracoval a šetril si na lepší život. Už pred dvoma rokmi priznal, že zarába mesačne 30-tisíc jüanov (pri súčasnom kurze ide o sumu okolo 4 000 eur). Vtedy tvrdil, že keď si našetrí viac peňazí, presťahuje sa do „sveta hore“.
 

Časy Mao Ce-tunga

Podzemní ľudia žijú pod povrchom v krytoch a bunkroch, ktoré boli vybudované koncom 60. až 80. rokov minulého storočia. Vtedy sa vyhrotili ideologické nezhody medzi komunistickým režimom Mao Ce-tunga a Sovietskym zväzom.

V roku 1969 obe krajiny viedli boje na rieke Amur a Mao Ce-tung v strachu zo sovietskych náletov nariadil vybudovať podzemné tunely a kryty pod veľkými čínskymi mestami - vrátane Pekingu. Na stavbu podzemnej splete betónových komnát a tunelov bolo nasadených 300-tisíc ľudí, ktorí v priebehu niekoľkých mesiacov vyhĺbili celkovo 20-tisíc krytov. Najväčšie sa nachádzali v hlavnom meste Číny.
 

Po smrti panovníka a konci sporov so Sovietmi sa podzemné chodby a izby stali komerčnou záležitosťou. V 80. rokoch sa v podzemí vybudovalo približne 800 hotelov, nachádzali sa tam supermarkety či kinosály. V roku 1996 čínska vláda schválila zákon, ktorý umožňoval ekonomické využitie útvarov civilnej obrany. Inými slovami, priestor sa začal pretvárať na budovanie lacného podzemného bývania.
 

Nevýhodou takéhoto bývania je nielen smrad, nedostatok svetla ale aj stigma najnižšej triedy. Väčšina obyvateľov kmeňa potkanov sa hanbí priznať svojej rodine, v akých podmienkach žije. Priznal to aj začínajúci herec Čang Si, ktorý žije v jednej z malých izieb v bývalom podzemnom kryte. „Keď ma môj otec prišiel navštíviť, plakal, keď videl, kde žijem,“ priznal pre portál herec.
 

„Medzi nami a ľuďmi, ktorí žijú nad nami v apartmánoch, nie je rozdiel. Nosíme rovnaké oblečenie, naše účesy sú rovnako zábavné. Jediný rozdiel je, že oni majú viac peňazí. Keď si to dokážeme dovoliť, taktiež sa posunieme hore,“ povedal pre magazín Foreign Affair 25-ročný Zhang Qiuli. Jeho prípad dokazuje, že bývanie pod povrchom je len dočasnou stanicou. V podzemí žil päť rokov, keď si zarábal pedikúrou. Síce sa stále živí tou istou prácou, presťahoval sa do bytu na povrchu. Tvrdí, že nikto nechce žiť v suteréne dlho.

Fotografka Sim Chi Yin dokumentuje ich životy posledných päť rokov. Pre televíziu CNN povedala, že zo začiatku si myslela, že sú to normálni ľudia bez peňazí. „V skutočnosti sú to dosť zdesení ľudia, väčšina z nich je mladá a všetci majú túžbu presunúť sa po rebríčku sociálnej mobility,“ povedala.
 

Fotografka dodala, že podzemné bývanie nie je také hrozné, ako sa na prvý pohľad zdá. Niektorí používajú odvlhčovače v lete, aby odstránili vlhkosť a v zimných mesiacoch je v podzemných bytoch teplejšie, než v domoch nad zemou.
 

„Životný priestor sa nám môže zdať dosť patetický, ale ľudia tam robia to najlepšie, čo dokážu vo svojom živote,“ povedala. Nevzdávajú sa, dokážu sa uskromniť, spolupracovať a cielene od podlahy budovať svoju kariéru a hľadať lepší život. Jej fotografie podzemných ľudí sú k dispozícii na jej webe.

Zdroj: etrend.sk (26.06.2017)