Bez bytu aj bez peňazí. Poistenie pri zničení nehnuteľnosti nemusí stačiť

Ráno odídete z domu, no večer sa už nemáte kam vrátiť. Výbuch plynu v prešovskom paneláku ukazuje, že istota vlastnej strechy nad hlavou sa môže veľmi rýchlo pominúť a ani poistka nemusí pomôcť.

Zničenie celého obytného domu predstavuje aj pre poisťovne novú skúsenosť. Doteraz síce riešili vyhorené rodinné domy, ale ešte sa nestalo, že by bola nezvratne poškodená celá bytovka.

Pri rodinných domoch je situácia jednoduchšia. Ak si majiteľ uzatvorí poistenie nehnuteľnosti, je jeho dom chránený proti rizikám, ktoré má zadefinované v zmluve do výšky poistnej sumy. Ak je dom úplne zničený, poisťovňa by mu mala vyplatiť celú poistnú sumu.

V prípade bytov prichádzajú do úvahy dve poistenia nehnuteľnosti. Okrem toho, že majitelia jednotlivých bytov môžu uzatvoriť vlastné poistenie, často je poistený aj dom ako celok. Toto poistenie zvyčajne uzatvára správcovská spoločnosť či spoločenstvo vlastníkov bytov.

Koľko peňazí dostanete

Ak sa majiteľ bytu spolieha na to, že je poistená celá nehnuteľnosť a sám si nemusí byt poistiť, môže byť v prípade poistnej udalosti nepríjemne prekvapený.

„Bytové domy sa vždy poisťujú na východiskovú hodnotu – to znamená na hodnotu, za ktorú je možné znovu postaviť predmetnú nehnuteľnosť,“ tvrdí hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová. Suma, za ktorú je možné nehnuteľnosť postaviť, je pritom výrazne nižšia, než je súčet hodnoty bytov, za ktorý sa predávajú.

Dôležité je preveriť si, či poistka bytového domu kryje len spoločné časti alebo aj jednotlivé byty. Vlastníci bytov si od svojho správcu môžu vyžiadať znenie poistnej zmluvy a okrem poistnej sumy si môžu preveriť aj rozsah poistného krytia. Zo zmluvy možno vyčítať aj to, aká suma pripadá na jeden byt. Zvyčajne sa to ráta podľa výmeru bytu.

"Ktoré poistenie čo kryje"

Z poistenia bytového domu sú kryté spoločné časti a zariadenia bytového domu, kam patria obvodové múry, strecha, schodisko, výťahy, podkrovia a tepelné, elektrické a plynové prípojky, ale aj jednotlivé byty a ich vnútorné stavebné súčasti ako podlahy v bytoch, okná, dvere, sanita, kuchynské linky, vstavané skrine, zabudované spotrebiče, rozvody, žalúzie, klimatizačné a iné zariadenia.

Záleží to od poisťovne, v ktorej je poistenie uzatvorené, preto si treba u správcu preveriť, či sú poistením kryté aj jednotlivé byty alebo len spoločné časti bytového domu.

Privátne poistenie bytu kryje vnútorné jadro bytu, ako sú múry, omietky, podlahy, okná, sanita a zabudované zariadenie.

Poistenie domácnosti kryje všetok hnuteľný majetok a zariadenie bytu, nábytok, cennosti, šatstvo a elektroniku.

PRAMEŇ: Allianz SP

V prípade, že je nehnuteľnosť poškodená a opravu zabezpečí správcovská spoločnosť, poisťovňa jej pošle peniaze. Ak by prišlo k zničeniu celej nehnuteľnosti a správcovská spoločnosť by neriešila výstavbu novej bytovky, peniaze by mali dostať jednotliví vlastníci bytov. Vždy to závisí od samotnej zmluvy.

Nebezpečné podpoistenie

Samostatné poistenie bytu sa uzatvára na jeho trhovú cenu. Teda poistná suma by mala odrážať reálnu cenu, za ktorú je možné daný byt v súčasnosti kúpiť.

Predovšetkým v prípade starších zmlúv sa môže stať, že poistná suma už nezodpovedá aktuálnej hodnote bytu. Vtedy dochádza k podpoisteniu. To v praxi znamená, že v prípade poistnej udalosti vyplatí poisťovňa klientovi menej peňazí.

Ak je byt poistený napríklad na 80-tisíc eur a jeho reálna cena je 100-tisíc eur, tak pri jeho úplnom zničení môže klient dostať len 80-tisíc. V prípade, že sa byt dá opraviť, sa podobne znížia aj čiastkové škody. Ak by napríklad škoda na byte dosiahla 10-tisíc eur, poisťovňa by vyplatila len 8-tisíc.

Len indexácia nestačí

Aj keď sa v poistnej zmluve dá dohodnúť  indexácia, vďaka ktorej sa poistná suma každoročne zvyšuje o infláciu, ani to nemusí stačiť. Ceny nehnuteľností rastú v poslednom období rýchlejšie ako inflácia. Po pár rokoch tak poistná suma môže výrazne zaostávať za reálnou hodnotou bytu.

„Ľudia si veľakrát neuvedomujú, že tým, ako rastie hodnota nehnuteľností a zároveň si svoj majetok zveľaďujú, nadobúda vyššiu hodnotu, a teda je potrebné navýšiť aj výšku poistnej sumy,“ vysvetľuje pre TREND hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Kukurová.

Podpoistený môže byť aj celý bytový dom. Keďže poistenie platia jednotliví vlastníci bytov a tí často chcú čo najnižšiu cenu, často sa stáva, že poistná suma na bytovku nie je dostatočná.

„Majiteľ bytu v prípade bytovky nedokáže sám posúdiť prípadné podpoistenie, vie ho však podľa údajov od správcu prekonzultovať v ktorejkoľvek poisťovni.

Poisťovne vychádzajú z podobných cenových máp, preto každá z nich vie relevantne porovnať poistnú sumu bytového domu s primeranou cenovou úrovňou,“ vraví finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Peniaze z viacerých zmlúv

Ľudia, ktorí majú vlastné poistenie nehnuteľnosti, by nemali čakať, čo dostanú z poistky celého bytového domu, ale poistnú udalosť by mali nahlásiť aj svojej poisťovni. „Obe poisťovne, v ktorých je udalosť nahlásená, si vysporiadajú túto škodu tak, aby sa klientovi vyplatilo poistné plnenie vo výške škody, ktorá nastala,“ tvrdí B. Lipšicová.

Ani napriek dvom poistkám nemôže poškodený dostať vyššiu sumu, ako je trhová cena bytu. Pretože v takom prípade by na poistnej udalosti zarobil.

Kto si na kúpu bytu požičiava peniaze od banky, musí si ho poistiť a poistnú zmluvu vinkulovať v prospech banky. Tá má preto prednostný nárok na poistné plnenie.

„Ak vychádzame z predpokladu, že bytovka sa bude búrať, po likvidácií poistnej udalosti sa zaplatí zostatok úveru v banke a zvyšné prostriedky z danej poistky ostanú klientovi. Keďže ide o splatenie úveru z poistného plnenia, klient nemusí zaplatiť ani poplatok za splatenie úveru,“ tvrdí hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.

Čo v prípade čiastkových udalostí

Podľa poisťovní banky v prípade čiastkových udalostí bežne súhlasia s tým, aby poistné plnenie dostal priamo klient, ktorý za tieto peniaze uskutoční opravy. V prípade, že je nehnuteľnosť úplne zničená, si banka nechá od poisťovne vyplatiť zostatok úveru a zvyšok dostane klient.

Ak by bol napríklad byt poistený na 100-tisíc eur a klient by dlhoval banke ešte 40-tisíc eur, banka by si v prípade zničenia bytu mala nechať z poistného plnenia vyplatiť 40-tisíc a zvyšných 60-tisíc poslať klientovi.

Banka vždy vyžaduje, aby bola poistená tá nehnuteľnosť, ktorá je založená. Niektorí ľudia však zakladajú inú nehnuteľnosť, než tú, ktorú kupujú. Dlžník tak môže založiť napríklad rodičovský dom, aby si mohol požičať sto percent ceny bytu.

Banky vtedy síce odporúčajú, aby si klient poistil aj kupovaný byt, ale nie je to podmienkou. Ak by bol takýto nepoistený byt zničený, dlžník by naďalej musel splácať hypotéku napriek tomu, že kupovaná nehnuteľnosť už neexistuje.

Poistenie nehnuteľnosti nekryje zariadenie

Okrem poistenia nehnuteľnosti môže vlastník zničeného bytu dostať aj peniaze z poistenia domácnosti. Kým poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje na samotnú stavbu a jej pevné súčasti, poistenie domácnosti kryje vybavenie bytu. Poisťovne často núkajú obe poistky zahrnuté v jednej zmluve.

V jednotlivých poisťovniach sa môže líšiť to, akým spôsobom človek preukazuje, čo všetko vo svojom byte mal. V prípade čiastkových škôd tak môžu požadovať fotografie z bytu či bločky.

„Ak prišiel klient následkom poistnej udalosti o celé zariadenie bytu, bude mu vyplatená celá poistná suma, na ktorú mal uzatvorené poistenie domácnosti, pričom nie je potrebné poisťovni preukazovať žiadne bločky ani faktúry,“ hovorí K. Kukurová.

Peniaze možno vymáhať aj do vinníka

Kto má poistenie, môže od svojej poisťovne pýtať poistné plnenie aj v prípade, že je známy vinník, ktorý škodu spôsobil. „Poisťovňa klientovi vždy vyplatí odškodné v plnej výške, ktorá mu v zmysle poistných podmienok a uzatvorenej poistnej zmluvy prináleží.

Ak je určený vinník škody, poisťovňa má podľa zákona právo vyplatené poistné plnenie, respektíve jeho časť, regresovať od vinníka škody,“ uvádza pre TREND Helena Kanderková z oddelenia komunikácie Allianz - Slovenskej poisťovne.

Poškodený môže žiadať náhradu škody aj priamo od vinníka, no ak má poistenie, je pre neho jednoduchšie obrátiť sa na svoju poisťovňu. Starosti s vymáhaním škody tak prenechá poisťovni.

Ak niekto nemá poistenie, musí dúfať, že mu celú škodu uhradí vinník. Nie vždy je však známy, dom môže navyše poškodiť či zničiť prírodný živel, za ktorý nikto nenesie zodpovednosť. A ak je aj vinník známy, nemusí mať dostatok peňazí na to, aby škodu uhradil.

„Štandardne by mala mať firma, ktorá vykonáva napríklad rekonštrukčné práce budov, uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu. Samozrejme, toto sa nevzťahuje na hrubú nedbanlivosť, ale kryje neúmyselne zavinené poškodenia, vyplývajúce z povahy činnosti firmy,“ dodáva M. Búlik.

Zdroj: etrend.sk (16.12.2019)