Centrálne banky konečne zvažujú skrotenie rekordných cien bývania
V hre je spomalenie nákupu aktív či zvyšovanie úrokových sadzieb
Rastúce ceny nehnuteľností zanamenajú pre centrálne banky veľkúdilemu. V podstatnej časti sveta sa stali lakmusovým papierikom na preverenie, či budú tvorcovia monetárnej politiky schopní udržať svoju krízovú podporu na uzde.
V poslednom období trh nehnuteľností zaznamenal rekordný rast cien. Niektorí odborníci hovoria aj o vytváraní cenových bublín v dôsledku voľných peňazí na trhu a lacných hypoték.
Napríklad americký Federálny rezervný systém (Fed) začiatkom minulého roku, keď sa pandemická kríza naplno rozbehla, tlačil úrokové sadzby k nule. Spustil aj viacero núdzových programov na uvoľnenie úverových trhov, okrem iného tiež mesačne nakupoval hypotekárne záložné listy v hodnote 40 miliárd dolárov. Momentálne už uprednostňuje tlmenie programu nákupu dlhopisov.
Chystá sa stretnutie centrálnych bánk
Centrálne banky všade vo svete sa snažia nájsť spôsob, ako udržať kontrolu nad prudko stúpajúcimi cenami domov. Niektoré zvažujú spomalenie nákupu aktív a dokonca aj zvyšovanie úrokových sadzieb.
Na tento týždeň je naplánované stretnutie predstaviteľov centrálnych bánk z Nového Zélandu, Južnej Kórei a Kanady, aby sa rozhodli, ako zakročiť voči prudkému rastu cien nehnuteľností, píše agentúra Bloomberg. Ich cieľom je, aby sa zabezpečila dostupnosť bývania pre bežne zarábajúcich ľudí.
Napríklad Kanadská centrálna banka bola medzi prvými z vyspelých ekonomík, ktorá prešla na menej expanzívnu politiku, pričom ďalšie politické rozhodnutia sa očakávajú po avizovanom stretnutí. Aj Kórejská banka minulý mesiac vydala varovanie, že nehnuteľnosti sú „výrazne predražené“ a bremeno splácania dlhov domácností rastie.
Zvýšený inflačný cieľ
Európska centrálna banka zvýšila tento mesiac svoj inflačný cieľ, čo sa udialo po najväčšom strategickom prehodnotení od vytvorenia eura. Jej zástupcovia si tiež uvedomujú tlak na rast cien bývania a tento faktor začínajú brať do úvahy aj pri nadchádzajúcich doplnkových opatreniach na skrotenie inflácie.
Norges Bank – Nórska centrálna banka je ďalším orgánom, ktorý naznačil, že má obavy z dopadu veľmi nízkych sadzieb na trh s nehnuteľnosťami a rizika hromadenia finančnej nerovnováhy.
Banka pre medzinárodné platby so sídlom vo Švajčiarsku vo svoje výročnej správe zverejnenej minulý mesiac varovala, že ceny nehnuteľností sa počas pandémie zvýšili strmšie, čo zvýšilo zraniteľnosť tohto odvetvia.
Ako nepoškodiť držiteľov hypoték
Podľa Kazuoa Mommu, ktorý pred časom zodpovedal za monetárnu politiku v Bank of Japan, bude pre centrálne banky kľúčovou výzvou nájsť spôsob, ako tlmiť ceny nehnuteľností bez toho, aby došlo k poškodeniu držiteľov hypoték.
„Monetárna politika je tupý nástroj,“ povedal K. Momma, ktorý teraz pracuje ako ekonóm v Mizuho Research Institute. „Ak sa použije na niektoré konkrétne účely, ako je obmedzenie aktivít na trhu s bývaním, mohlo by to viesť k ďalším problémom, ako je nadmerné hospodárske oživenie.“ Ale aj ničnerobenie by podľa neho prinieslo ďalšie riziká.
Analýza agentúry Bloomberg Economics ukazuje, že na trhu s bývaním sa už vyskytujú riziká vzniku cenových bublín, podobné z krízového roku 2008. Na popredných priečkach z hľadiska tohto rizika sú Veľká Británia a USA.
Prudký rast cien domov v EÚ
O stabilnom raste cien nehnuteľností svedčia aj posledné zverejnené dáta Európskeho štatistického úradu Eurostat. Ceny domov v EÚ sa v prvom štvrťroku 2021 v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2020 zvýšili o 2,2 percenta. Od roku 2010 až po prvý štvrťrok 2021 ceny domov celkovo narástli až o 30,9 percenta.
Zdroj: eurostat: Ceny bývania a nájomné v EÚ
Ceny nehnuteľností určených na bývanie sa za toto obdobie zvýšili v 23 členských štátoch a klesli len v štyroch, pričom najvyšší rast bol v Estónsku (+126,8 %) a Luxembursku (+108,2 %). Pokles nastal v Grécku, Taliansku, na Cypre a Španielsku.
Zdroj: eurostat: Ceny bývania a nájomné
Ťažko udržateľný krok
Hoci z centrálnych bánk stále prúdia lacné peniaze, je pravdepodobné, že takéto opatrenia budú ťažko držať krok s cenami bývania. „Najlepším prístupom by bolo zastaviť ďalšiu expanziu centrálnych bánk,“ tvrdí Gunther Schnabl z Lipskej univerzity, ktorý je expertom na medzinárodné monetárne systémy. „Ako druhý krok by sa úrokové sadzby mohli zvyšovať veľmi pomaly a postupne počas dlhého obdobia.“
James Pomeroy, globálny ekonóm spoločnosti HSBC Holdings, je presvedčený, že ak ceny domov stúpajú v dôsledku posunu ponuky oproti dopytu, ktorý vyvolala pandémia ruke v ruke s potrebou práce na diaľku a ľuďmi, ktorí chcú viac priestoru, nemusí to spustiť krízu rovnako ako v predchádzajúcich stavebných boomoch. „Problémy môžu vzniknúť neskôr, ak budú mladí ľudia cenovo vylúčení z boja o vlastné bývanie.“
Zdroj: trend.sk (14.07.2021)
