Česi dramaticky zvyšujú úrokové sadzby. Slováci sa len bezmocne prizerajú na prudký rast cien

Dva bratské národy budú čeliť najväčším rozdielom od rozpadu Česko-slovenska. Dôvodom je odlišná menová politika eura a českej koruny

Svet v posledných mesiacoch čoraz viac trápi prudký rast cien. Enormné zdražovanie vidieť hlavne na raste cien nehnuteľností, automobilov a stavebných materiálov. S príchodom nového roka skokovo stúpnu sumy na faktúrach za elektrickú energiu a plyn. Výsledkom má byť inflácia pohybujúca sa okolo úrovne piatich percent.

Takémuto prudkému zdražovaniu budú Slováci čeliť v prvom štvrťroku 2022. Potom začne inflácia postupne strácať na sile a do dvoch rokov sa vráti na požadovanú úroveň dvoch percent. Takto vidí rast domácich cien v najnovšej analýze Národná banka Slovenska (NBS). Inými slovami, netreba prepadať panike a všetko bude dobré. Aj bez prijatí opatrení na zastavenie prudkého rastu cien.

Česi dramaticky zvyšujú úroky

V nie tak vzdialenej Prahe vidia situáciu diametrálne odlišne. V snahe skrotiť prudký rast cien dramaticky zvýšila Česká národná banka (ČNB) úroky. Jej banková rada v posledný deň septembra zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,50 percenta. Ide o najrazantnejší rast od roku 1997.

Zhodou okolnosti približne pred 24 rokmi si česká menová politika stanovila jasný cieľ. Udržať dlhodobú infláciu na hodnote dvoch percent. Inšpiráciou k tomuto záväzku bolo úspešné fungovanie bohatých západných štátov. Práve cenová stabilita bola dlhodobo pokladaná za jeden z hlavných znakov úspešnej krajiny.

Z tohto uhľa pohľadu je súčasnosť katastrofou. Český štatistický úrad naposledy vypočítal infláciu na úrovni 4,1 percenta. K prudkému zdražovaniu prišlo od augusta 2020 do augusta 2021. Pre porovnanie – Slovenský štatistický úrad v tom istom období stanovil priemerný rast cien na úrovni 3,8 percenta. Inflácia v krajinách používajúcich spoločnú menu euro skončila na hodnote 3,2 percenta.

Centrálnym bankám po celom svete sa v súčasnosti nedarí dodržať hlavný cieľ ich fungovania – stabilnú cenovú politiku. Jedine česká nabrala odvahu na razantný protiúder v podobe vysokých úrokov. Vo zvyšku sveta sa stále preferujú lacné peniaze. Tento krok je obhajovaný tým, že prudký rast cien je dočasný a situácia sa aj bez zásahu centrálnych bánk vráti do normálu.

Časť analytikov s tým dlhodobo nesúhlasí. „Všetko nasvedčuje tomu, že vysoká inflácia bude dlhodobá. Hoci rôzne inštitúcie, politici i centrálne banky sveta vehementne tvrdia opak. Nemajú pravdu,“ povedala česká ekonómka a riaditeľka Next Finance Markéta Šichtařová. Tá potvrdenie svojich obáv z prudkého zdražovanie vidí práve v súčasných krokoch Českej národnej banky.

Úrokové sadzby sa väčšinou zvyšujú o štvrť percentuálneho bodu. Trh očakával maximálne pol percentné navýšenie. Preto je obrovským prekvapením zvýšenie o 0,75 percentuálneho bodu. Hlavne v čase, keď je v eurozóne základná úroková sadzba na rovnej nule a budúci rok sa počíta maximálne s postupným ukončením tlačenia peňazí.

Neistý dopad vysoký úrokov

Koruna je v súčasnosti výnimočnou menou. Ako jediná v regióne ponúka vysoké úroky. Zhodnotenie sa navyše bude v nasledujúcich mesiacoch len zvyšovať. Trh počíta s tým, že súčasná sadzba vo výške 1,75 percenta stúpne do konca roka na rovné dve percentá.

Investorom hľadajúcim bezpečné zhodnotenie sa teraz oplatí nakúpiť české cenné papiere. Česká vláda z nich bude vyplácať vysoké úroky. Jediným rizikom je budúci vývoj kurzu voči euru a doláru. V prípade oslabenie ani vysoké úroky nemusia stačiť vykryť prípadné straty. Naopak pri posilnení budú zisky ešte o niečo vyššie.

Česká národná banka od svojej menovej politiky očakáva zdraženie úverov. Za požičanie peňazí viac zaplatia ľudia, firmy aj česká vláda. Časť trhu takýto vývoj odradí od brania nových úverov. Výsledkom bude nižšia spotreba a rast cien sa spomalí. Lenže za súčasným zdražovaním stojí najmä nedostatok tovarov. S tým vysoké úroky nespravia nič. Podobne obmedzený bude aj vplyv na stúpajúce ceny energií na svetových burzách.

Rozhorčenie českého premiéra

„Súčasný vzostup cien je spôsobený pohybom na svetových trhoch. Tento fakt nie je možné zmierniť opatreniami Českej národnej banky. Navyše vysoké úroky poškodia český hospodársky rast,“ povedal český premiér Andrej Babiš (ANO). Jeho konštatovanie nie je možné odbiť len slovami, že zdraženie úrokov mu skomplikuje branie nových úverov a preto je proti.

Ekonomický rast minimálne v poslednej dekáde stojí na zvyšovaní dlhu. Práve lacné peniaze sú základom súčasnej prosperity. Jedine vďaka nim pandémiou spôsobená kríza pripravila o prácu relatívne malý počet ľudí. Odvrátenou stranou mince je nezodpovedné rozhadzovanie peňazí zo strany väčšiny politikov.

Centrálne banky sú vo väčšine vyspelého sveta nezávislé na rozhodnutí politikov. Členov bankovej rady po zvolení nie je možné odvolať. O funkciu môžu prísť jedine v prípade porušenia zákona. Vďaka tejto nezávislosti si bankári mohli dovoliť ignorovať aj reči českých politikov.

V každom prípade konkrétny výsledok závisí od kurzu koruny. Silnejšia mena automaticky zlacňuje nákupy zahraničných tovarov a komodít. Jediný problém je, že investori príliš nerozlišujú medzi regiónom strednej Európy a miestne meny väčšinou spoločne rastú aj padajú. Až čas ukáže, či na prelomenie tohto trendu bude stačiť vyššia úroková atraktivita koruny.

Aj prípadný úspech bude však mať svoju odvrátenú tvár. Pri posilnení koruny zaplatia za české výrobky viac zahraniční zákazníci. V problémoch sa tak ocitnú českí exportéri a kvôli tomuto riziku je proti zvyšovaniu úrokov aj česká ministerka financií Alena Schillerová (ANO). „Aktuálne nepotrebujeme dusiť ekonomiku striktným dodržiavaním učebnicových poučiek,“ povedala.

Posledným očakávaným vplyvom je pomalší rast úverov. Pri pohľade na výšku dlhov českého obyvateľstva ide o pozitívnu správu. Záväzky domácnosti v auguste medziročne vzrástli o 18,8 miliardy českých korún na 1,98 bilióna. Na úrovni rovného bilióna boli ešte v máji 2010.

Plusy a mínusy eura

Najrýchlejší rast cien za posledných takmer deväť rokov. Taká je momentálne slovenská realita. V auguste ceny medziročne vzrástli o 3,8 percenta. Za zdražovanie môže pandémie, ktorá po celom svete popretŕhala roky fungujúce obchodné reťazce pričom výsledkom je nedostatok tovarov. Najviac sa hovorí o nedostatku čipov a polovodičov. Automobilky nečakaný problém vyriešili preferovaním výroby drahých automobilov.

Počas lockdownov podniky zároveň čelili výpadku tržieb. Vzniknuté straty sa snažia kompenzovať zdražovaním služieb. Z ich pohľadu ide o rozumnú obchodnú politiku, keďže pracujúci ľudia v časoch zatvorenej ekonomiky nemali kde míňať peniaze a teraz disponujú slušnými úsporami. Posledným faktorom prinášajúcim zdražovanie je preferovanie zelenej energie. Výroba z obnoviteľných zdrojov je drahšia a preto za ňu zákazníci zaplatia viac.

Všetky spomínané faktory majú podľa NBS len dočasný charakter. „Rast cien na Slovensku vyvrcholí v prvom štvrťroku budúceho roka niekde okolo úrovne 5 percent a následne sa tempo spomalí,“ povedal guvernér Peter Kažímír. Potom sa do dvoch rokov dostane na požadovanú úroveň dvoch percent.

Podobnú rétoriku majú predstavitelia všetkých centrálnych bánk eurozóny. Kritici v tom vidia snahu o zachovanie lacného financovania južného krídla. Verejný dlh Grécka je 205,60 percenta HDP, Talianska 155,80 percenta HDP, Portugalska 133,60 percenta HDP a Španielska 120 percent HDP. Všetkým spomínaným štátom práve zvyšovanie úrokov prinesie vážne komplikácie s financovaním dlhu. Pesimistickí ladení ekonómovia dokonca počítajú s nejakou formou bankrotu.

Lenže vyvolanie ďalšej krízy nie je v záujme nikoho. Európska centrálna banka preto viac menej ignoruje vysokú infláciu. Výsledkom je, že v čase rekordného rastu cien sa domáce finančné domy predháňajú v poskytovaní lacných úverov. Slováci si bežne môžu požičať na vlastné bývanie za ročný úrok vo výške pol percenta. Na tom sa nič nezmení minimálne najbližší rok. Česi platia za nové hypotéky viac ako dve percentá za rok. V priebehu budúceho roka sa pôžičky na bývanie s vysokou pravdepodobnosťou budú úročiť sadzbou blížiacou sa k trom percentám.

Presne opačná je situácia pri zhodnocovaní úspor. Slovenské sporiace účty ponúkajú len symbolické zhodnotenie v stotinách percent. Ročné termínované vklady zhodnotia financie o pol percenta za rok a jedno percento je možné zarobiť jedine pri vložení minimálne 10-tisíc eur. Česi už aj pri sporiacich účtoch bez problémov nájdu zhodnotenie o jedno percento. Pri ročných termínovaných vkladoch sa najlepšie úroky šplhajú k hranici dvoch percent. Slovákom sa dnes oplatí viac požičať si a Čechom šetriť. Tento rozdielny trend bude v najbližších rokoch len narastať.

Zdroj: trend.sk (04.10.2021)