Vyhľadať nehnuteľnosť

Typ inzerátu
Potvrdiť výber
Nehnuteľnosti
Potvrdiť výber
Počet izieb
Potvrdiť výber
Lokalita
Potvrdiť výber

Iba bývanie v udržateľnej budove nestačí. Musíme začať od seba

05.11.2019 Počet zobrazení: 299


Mladé Slovenky „postavia“ Česku ambasádu takmer za deväť miliónov eur ako z príručky o udržateľnosti. Kristína Boháčová a Jana Hájková sú ešte len študentky šiesteho ročníka na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, no v konkurencii 280 projektov z celého sveta ohromili minulý týždeň medzinárodnú odbornú porotu.

 

Veľvyslanectvo Českej republiky v hlavnom meste Etiópie Addis Abebe sa bude stavať podľa ich návrhu. Nový areál by sa mal dokončiť v roku 2025. Cena jeho výstavby je vyčíslená na 225 miliónov českých korún, čo predstavuje približne 8,7 milióna eur.

 

Mladým architektkám pomohlo, že ich projekt predstavuje to najlepšie, čo dnes architekti o udržateľnosti vedia. „Návrh nás zaujal zaujímavým skĺbením všetkých požadovaných funkcií budúceho veľvyslanectva. Študentky navyše použili exteriérové materiály v súlade s etiópskym prostredím a s veľkou ľahkosťou prepojili českú a etiópsku kultúru. Zásadnú úlohu zohral vzhľad jednotlivých objektov umiestnených na rozľahlom pozemku, realizovateľnosť projektu a zohľadnenie možných finančných nákladov spracovaného riešenia,“ vysvetľuje riaditeľ odboru správy majetku českého rezortu zahraničných vecí Petr Kyslík.

 

Vyhrala udržateľnosť

 

Podľa odbornej poroty rozhodlo najmä to, že projekt bude postavený ako trvalo udržateľný. Využíva prevažne lokálne stavebné materiály z pálenej tehly, ktorá je pre Etiópiu charakteristická. Autorky na návrhu pracovali viac než štyri mesiace pod gesciou cenami ovenčeného architekta Štefana Polakoviča. Návrhu predchádzal výskum, pri ktorom sa zoznámili s tradíciami etiópskej architektúry, tradičnými materiálmi, lokálnymi zdrojmi aj spôsobmi klimatizácie budov. 

 

Neplytvať energiami sa bude od roku 2021 vyžadovať pri každej novostavbe

 

Projekt je zložený z troch rôzne veľkých objektov, ktoré majú slúžiť ako úrad, bytovka a rezidencia. Budovy sú v tvare kvádra s dominantným integrovaným oplotením, ktoré obkolesuje areál. Prekvapivý je „komín“ navrchu budov, ktorý sa v takýchto teplých krajinách nevyužíva na kúrenie. Paradoxne, slúži na odvetrávanie. „Stavby sú z klasických pálených tehál, v objektoch využívame pasívne vetranie, čo je pre Afriku typický spôsob lapania vetra v podobe komína,“ vysvetľuje K. Boháčová.

 

navrh-ceskej-ambasady-v-addis-abeba-z-pera-slovenskych-studentiek-1.jpg

Návrh českej ambasády v Addis Abeba z pera slovenských študentiek Zdroj: Jana Hájková

 

V obytných budovách sa budú nachádzať aj terasy, kolonáda, volejbalové ihrisko, bazény či úžitkové záhrady, ktoré obyvateľom umožnia čiastočnú sebestačnosť. Celý areál je podľa autoriek navrhnutý tak, aby sa v ňom obyvatelia aj zamestnanci cítili komfortne, čo je tiež jeden z hlavných znakov udržateľnosti, ktorá sa dnes dostáva do centra pozornosti architektov, ale aj stavebníkov.

 

Planétu je nutné šetriť

 

A nielen ich. To, že potrebujeme vyriešiť, ako ušetriť planétu od negatívnych dôsledkov hospodárskej činnosti, po rokoch uznali svetové ekonomické a politické špičky. Svedčí o tom to, že ekológia bola tento rok prvý raz v histórii hlavnou témou Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

 

Už pred dvanástimi rokmi však jeho organizátori prekvapili, keď do programu zaradili aj zelenú ekonomiku, pretože ju považovali za tému budúcnosti. Tohtoročné fórum sa zasa nieslo v duchu snahy nájsť odpovede na otázky, ako prakticky zmierniť vplyvy klimatických zmien a znížiť ekologické zaťaženie.

 

Budú aj dotácie

 

Hoci otvorene treba priznať, že davoská platforma dáva svetovým štátnikom, podnikateľským elitám či ekonómom príležitosť nielen na neformálne výmeny názorov na vývoj svetového hospodárstva, ale aj na biznis. Veď ekológia je aj o ňom a okrem privátnych zdrojov do nej v najbližších rokoch potečú veľké balíky peňazí vo forme štátnych či európskych dotácií.

 

navrh-ceskej-ambasady-v-addis-abeba-z-pera-slovenskych-studentiek-2.jpg

Návrh českej ambasády v Addis Abeba z pera slovenských študentiek Zdroj: Jana Hájková

 

Napríklad štát prispieva sumou 40 miliónov eur v rámci podprogramu výstavby a obnovy bytového fondu, kde boli vyčlenené finančné prostriedky na ekologickejšie formy bývania. Bude tiež poskytovať príspevok na novostavby rodinných domov takmer s nulovou potrebou energie, čím chce motivovať ľudí zekologizovať výstavbu.

 

Na stavbu takéhoto domu prispeje sumou osemtisíc eur, rovnako na zateplenie už existujúcej stavby. Neplytvať energiami sa bude od roku 2021 vyžadovať pri každej novostavbe. Upravuje to novela zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorú začiatkom tohto roka schválila vláda. Európska únia pre zmenu vyčlenila dotácie 35 miliónov eur na výmenu starých kotlov na uhlie a drevo za kondenzačné plynové kotly. Príspevok má byť na úrovni tritisíc eur na jeden byt a má sa vymeniť približne 10-tisíc starých vykurovacích kotlov.

 

navrh-ceskej-ambasady-v-addis-abeba-z-pera-slovenskych-studentiek-3.jpg

Kristína Boháčová a Jana HájkováZdroj: Archív K. boháčovej a J. hájkovej

 

Výzva, ktorá nepočká

 

Stavebníctvo patrí v súvislosti so šetrením prírodných či energetických zdrojov a v konečnom dôsledku aj financií medzi hlavné výzvy udržateľnosti a energetickej efektívnosti.

 

„Výstavba je významnou súčasťou produkcií emisií a odpadu. No nájdu sa aj krajiny, ktoré tento fakt ignorujú alebo sú ich legislatívne postupy na zlepšenie životného prostredia príliš pomalé. Budúcnosť vidím skôr v udržateľnej architektúre, ktorá interdisciplinárne rieši viacero aspektov naraz. Udržateľná architektúra je ekologická, no ekologická výstavba nemusí byť hneď udržateľná. Na to treba poukázať,“ hovorí architekt Roman Ruhig zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

 

Podľa údajov Svetového ekonomického fóra sa počet ľudí žijúcich v mestách globálne zvyšuje o 200-tisíc denne. Vzniká tak problém, ako tieto sídla dostatočne rozvíjať, aby ich samosprávy dokázali zabezpečiť cenovo dostupné bývanie, ako aj sociálnu a dopravnú infraštruktúru pre čoraz početnejšiu mestskú komunitu.

 

Súčasná ekonomická a energetická situácia si vyžaduje, aby jednotlivé štáty prijali také opatrenia, ktoré by mestám umožnili byť energeticky sebestačnými, aby dokázali znížiť vytváranú uhlíkovú stopu a vyprodukovať lacnejšiu a úspornejšiu elektrinu.

 

Podstata človeka

 

Podľa odborníkov by si mali dať mestá vypracovať identifikáciu dostupných procesov a technológií, ktoré majú prispieť k zníženiu rizík spojených s dôsledkami klimatických zmien. Ide napríklad o nahrádzanie tradičných fosílnych palív ekologickejšími alternatívami alebo o energetickú bezpečnosť. Sídla by si mali tiež vytvárať stratégie, ako určiť, v ktorých zónach je vhodné stavať a kde je efektívnejšie rekonštruovať.

 

„V súčasnosti sa vyhodnocovanie investičných projektov podriaďuje najmä ekonomickým parametrom. Až potom prichádzajú na rad ďalšie kritériá, napríklad kvalita architektonického a technického riešenia, spoločenská zodpovednosť, udržateľnosť či ekológia,“ domnieva sa architektka Zuzana Zacharová z Adom M Studia. Podľa R Ruhinga je nevyhnutné staviť na trvalo udržateľný rozvoj, ktorý spája viacero prvkov: ekológiu, kultúru, sociálne interakcie v území, energetickú hospodárnosť budov, použitie recyklovateľných materiálov, životnosť stavieb, budovanie cyklochodníkov či dostupnosť občianskej vybavenosti v mestách. Tieto aspekty nemajú priaznivý vplyv iba na životné prostredie, ale aj na vnútorný komfort v budovách, ktorý ovplyvňuje fyzickú i psychickú podstatu človeka.

 

Naozaj udržateľné stavby?

 

To sa však jednoducho povie, ale ťažšie zrealizuje. Napriek tomu, že v stavebníctve už roky platí, že byť eko znamená byť v kurze, má to svoje úskalia. Podľa odborníkov sa rozmohol fenomén „udržateľnosti naoko“. Projekt sa vydáva za udržateľný, ale v konečnom dôsledku až taký šetrný k planéte nie je.

 

Jedným z problémov mnohých projektov, ktoré sú navrhnuté na základe princípov udržateľnosti, je to, že nespochybňujú samotný typ budovy. Namiesto toho architekti pridávajú iba nové „zelenšie komponenty a prvky“ ako napríklad účinnejšie odvetrávacie systémy a lepšiu izoláciu steny. Hoci je táto koncepcia udržateľnosti čiastočne úspešná, nezaoberá sa samotnou konštrukciou, ale väčšinou iba „doplnkami“. To, čo sa ušetrilo v jednej oblasti, sa potom môže stratiť niekde inde v dôsledku neočakávaných interakcií.

 

Padajúce okná

 

Dobrým príkladom je ikonická londýnska budova Gherkin, ktorú pred šestnástimi rokmi navrhli architekti z Foster & Partners. Použili metódy, ktoré šetria energiu, a tak sa znížili prevádzkové náklady na polovicu. Vnútri každého poschodia nainštalovali ventilačné otvory, ktoré vytvárajú prirodzený systém vetrania pre celú budovu. Okná, ktorých štandardné špecifikácie boli zmenené pre zavedenie tohto systému, spôsobili problémy.

 

Mestá by si mali určiť, v ktorých zónach je vhodné stavať a kde je efektívnejšie rekonštruovať

 

Po roku prevádzky zaplavili médiá informácie, že obrovský sklenený panel spadol na námestie pod vysokým mrakodrapom. Po tomto incidente bolo uzavreté celé námestie, ale samotná budova zostala otvorená. Muselo sa v nej však opravovať ďalších 744 sklenených panelov. Ambiciózny cieľ sofistikovanejšieho prirodzeného systému vetrania tak, paradoxne, vyústil do ešte väčších problémov.

 

navrh-ceskej-ambasady-v-addis-abeba-z-pera-slovenskych-studentiek-4.jpg

Ikonická londýnska budova Gherkin sa stala obeťou prílišného šetrenia nákladov i energií.Zdroj: Gettyimages

 

Jevonsov paradox

 

Druhým vážnym problémom je, že pridanie efektívnejších systémov často nevedie k zníženiu množstva použitej energie, a teda ani k obmedzeniu celkových nákladov. Naopak, nižšie náklady majú tendenciu znižovať opatrnosť nájomníkov v súvislosti s ich spotrebou energie. Tento jav je známy ako Jevonsov paradox.

 

Ekonómovia predpokladajú, že technologickými inováciami a zvyšovaním efektivity produkcie možno dosiahnuť finančné, materiálové i energetické úspory. Technologické inovácie logicky šetria prírodné zdroje, pretože ekonomiky sú čoraz efektívnejšie. V realite to však môže mať úplne opačný účinok.

 

Jevonsov paradox spočíva v tom, že efektívnejšie využitie zdroja zníži náklady produkcie a tým aj cenu. Nižšia cena umožní ľuďom zaobstarať si lacnejšie bývanie, tí však pravdepodobne budú hľadať rozlohou väčšie nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku energeticky náročnejšiu verziu. Je to podobný prípad, ako keď efektívnejšia letecká doprava neviedla k zníženiu spotreby paliva, ale k výraznému nárastu objemu leteckej prepravy. Zvyšovanie efektívnosti znižuje náklady a zvyšuje dopyt, čím však vzrastá miera spotreby a vlastne „gumuje“ počiatočné úspory. Spotrebu energie tak nemožno vnímať izolovane, ale treba sa na ňu pozerať zo širšej perspektívy.

 

Kvalita a menej satelitov

 

Prihliadajúc na súčasnú svetovú ekonomickú situáciu je podľa Európskej komisie jednou z podmienok zachovania demokracie na starom kontinente aj udržateľné narábanie so zdrojmi. Predpokladom udržateľného smerovania výstavby je aj regulácia a technická normalizácia. Podľa R. Ruhiga by mala zohľadňovať súčasný stav potreby znižovania energií v budovách, využívanie obnoviteľných zdrojov energií a ekologických materiálov, ako aj zvyšovanie životnosti stavieb.

 

Matej Grébert zo štúdia Compass Architekti vidí budúcnosť v skompaktňovaní mestských štruktúr a zhodnocovaní existujúcich plôch s vysokou intenzitou využitia. Boom satelitného bývania s nutnosťou každodenných dopravných transferov je podľa neho pre ekológiu najhoršie možné riešenie.

 

„Myslím, že stavebníctvo by malo smerovať najmä ku kvalite. Môžeme začať od premyslenej koncepcie, osadenia, verejného priestoru až po dokonalé dispozície, technológie a kvalitný interiér,“ tvrdí M. Grébert.

 

Legislatíva

 

Od roku 2021 bude podľa prijatých legislatívnych noriem nutné navrhovať budovy takmer s nulovou spotrebou energií. No naďalej zostáva problém použitia materiálov pri výstavbe, ich recyklácia a ich náročnosť na výrobu a dopravu.

 

„V legislatíve sa zohľadňujú výpočty mernej potreby tepla na vykurovanie, chladenie, redukuje sa využívanie primárnych energií, riešia sa tepelné straty cez obvodové konštrukcie, no nezohľadňuje sa samotný výber materiálov použitých v jednotlivých fragmentoch alebo v nosných konštrukciách. Z ekologického hľadiska je rozdiel, či použijeme kontaktné zateplenie z polystyrénu, ktoré nalepíme na betónovú stenu, alebo slamenú izoláciu vloženú do drevenej konštrukcie,“ argumentuje R. Ruhig.

 

Preto sa podľa neho treba zamyslieť nad tým, či má zmysel „podliezať“ hranice stanovené legislatívou alebo sa naozaj snažiť znižovať ekologickú stopu samotným návrhom a výberom materiálov, ktoré majú podľa jeho slov väčší dosah na životné prostredie.

 

Budovy by mali byť modulárne, skonštruované s prvkami a materiálmi, ktoré možno ľahko získať, znovu použiť a zlikvidovať bez toho, aby spôsobili akékoľvek znečistenie svojou recykláciou.

 

Zisk je občas viac ako planéta

 

O tom, aké udržateľné budovy sa budú na Slovensku vytvárať, rozhodujú podľa odborníkov nielen architekti, developeri a stavbári, ale čiastočne aj samotní obyvatelia alebo nájomcovia budov, ktorí by mali znižovať množstvo odpadu a spotrebu energie. A nemusí ísť len o individuálnu iniciatívu vo vlastných štvrtiach, ale aj v rámci mesta. Často je to však naopak.

 

„To, že developer postaví dom takmer s nulovou spotrebou energií, neznamená, že sa automaticky stáva ekologickým. Takisto je to pri použití fotovoltických panelov s batériami, ktoré sa extrémne náročne recyklujú. Niektorí developeri sú pozorní k životnému prostrediu a chápu dnešnú situáciu, no vízia zisku je veľakrát silnejšia,“ hovorí R. Ruhig.

 

Projekt sa často vydáva za udržateľný, ale v konečnom dôsledku až taký šetrný k planéte nie je

 

Túto situáciu by mohol podľa neho pozitívne ovplyvniť štát, ktorý môže začať dôraznejšie podporovať výskum zameraný na aplikáciu ekologických riešení vo výstavbe a finančne dotovať ekologické projekty zamerané na využívanie prírodných, recyklovateľných materiálov a využívanie obnoviteľných zdrojov energií.

 

„Je potrebné podporiť aj developerské projekty, ktoré sa venujú obnove existujúcich objektov. Je vždy udržateľnejšie a ekologicky prijateľnejšie zachovávať pôvodné štruktúry, ako stavať nové objekty, ktoré nám mnohokrát uberajú z úrodnej pôdy a zastavajú územia s pitnou vodou,“ tvrdí architekt. Zároveň vníma, že je v tejto problematike nedostatok osvety.

 

Developeri nie sú samaritáni

 

O niečo viditeľnejší je trend využívať zeleň ako súčasť architektúry. Veď čím sa dá viac deklarovať, že to developer myslí s planétou dobre? Developeri sú však prioritne investori a vždy majú dobre spočítané, či sa to oplatí.

 

Podľa výsledkov štúdie Univerzity v Leedse z roku 2015, ktorá sa zameriava na výhody zelených plôch v mestách, má mestská zeleň priamy vplyv na vývoj cien lokality. Výsledky sa opierajú o prípadové štúdie naprieč Spojeným kráľovstvom. Tie interpretujú tak, že blízkosť zelene ovplyvňuje ceny komerčných aj rezidenčných nehnuteľností. Napríklad výhľad na park zdvíha cenu o päť až sedem percent.

 

Väčšina developerských projektov bola donedávna prioritne zameraná na intenzívne kapacitné vyťaženie pozemku s cieľom maximalizácie zisku. Jediné, čo ich brzdilo od vytvorenia betónových džunglí, boli normy územných plánov, ktoré definujú percentá zelene. A tieto pravidlá developeri veľmi radi obchádzali. Dnes sa situácia postupne mení. Niektoré spoločnosti citlivo reagujú na potreby príslušnej komunity a ekologické riešenia už ponúkajú. 

 

Čo je udržateľnosť

 

Pojem udržateľnosť sa prvýkrát objavil v roku 1972 v britskom odbornom časopise The Ecologist. O osem rokov sa tento výraz začlenil do prvej oficiálnej stratégie rozvoja World Conservation Strategy, ktorú vypracovala Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov, no nikto mu neprikladal veľkú váhu. Všetko zmenila až Brundtlandovej správa, teda kľúčový dokument o globálnych problémoch a budúcom vývoji sveta z roku 1987 spracovaný Svetovou komisiou OSN pre životné prostredie a rozvoj. Tá definovala udržateľnosť ako rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Zároveň sa však predpokladá, že jednotlivé generácie nemajú rovnaké potreby, a preto sa jej definícia musí nutne vyvíjať s rozvojom technológií. Napriek tomu, že o udržateľnosti sa hovorí už 47 rokov, módnym trendom, ktorý vážne ovplyvňuje smerovanie stavebníctva, sa stal až počas tejto dekády. Dôvodom je vysoký dopyt po udržateľných riešeniach niektorých spoločenských a technologických problémov.

 

Zdroj: etrend.sk (17.10.2019)


Späť na výpis

zarabajte.png

 

 

predaj.png

 

 

hladame.png

 

 

ocenovanie.png

 

 

aplikacia.png

 

 

kariera.png

Referencie klientov

Karl S., ... (obhliadka komerčného priestoru, Prešov)

17.08.2020 - Jana Lambourne
„We liked the viewing as there was not a pressurised sales approach.“

Blažena B., Prešov (predaj rodinného domu, Gelnica)

18.08.2020 - MVDr. Dagmar Udičová, RSc.
„Velice spokojení, děkujeme za prodej a...

PhDr. Mária K., ... (obhliadka rodinného domu, Vranov nad Topľou)

07.07.2020 - Jana Lambourne
„Všetko prebiehalo v príjemnej atmosfére, na všetky otázky sme dostali fundované odpovede.“

Alexandra K., Orlov, kúpa záhrady s chatkou, Prešov

01.07.2020 - MVDr. Dagmar Udičová, RSc.
„Profesionálna realitná kancelária. Máte služby na vysokej úrovni.“

Martin S., Prešov (obhliadka pozemku Podhorany)

17.06.2020 - Mgr. Ľuboš Chudík
„Obhliadka a celkové vysvetlenie nejasnosti ohľadom pozemkov na profesionálnej úrovni. Boli sme veľmi...

Všetky referencie