Prídu drahšie úvery? Bankám by sa hodili, no konkurencia by ich mohla obrať o klientov

Finančné domy zarábajú na úveroch menej ako pred piatimi rokmi napriek tomu, že ich objem je približne dvojnásobný

Úrokové sadzby z hypoték idú znovu dole. Kým počas najprísnejších epidemiologických opatrení proti šíreniu koronavírusu viaceré banky zvýšili úroky, po uvoľnení opatrení ich postupne vracajú na pôvodnú úroveň. Vidno to aj na priemerných úrokových sadzbách z nových úverov. Kým v apríli mierne poskočili nahor, už v júni začali znovu klesať.

Banky sa znižovaním sadzieb môžu snažiť dobehnúť to, čo zameškali počas lockdownu. Vtedy mali viaceré z nich otvorené pobočky v obmedzenom režime, väčšina ľudí sa snažila vychádzať z domu čo najmenej, čo sa odrazilo aj na menšom počte nových obchodov. Kým v máji banky tradične dávajú viac hypoték ako v apríli, tento rok sa to nestalo. V júni sa však hypotéky opäť vrátili k medzimesačnému rastu.

Nerentabilný biznis

Pre banky je veľmi dôležité, aby naďalej požičiavali. Príjem z úrokov totiž tvorí najdôležitejšiu časť ich zárobku. „Preto sa budú snažiť odhryznúť čo najviac z úverového koláča poskytovaním čo najväčšieho objemu úverov,“ tvrdí finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Ak chce banka zvýšiť svoj trhový podiel, najjednoduchšie je, ak zníži úrokové sadzby. Pretože práve na základe výšky úroku si úver vyberá väčšina ľudí. V praxi to často vyzerá tak, že ak jedna banka sadzby zníži, ďalšie ju rýchlo nasledujú. To sa môže stať aj v súčasnosti. „Sú predpoklady, že sa môže vrátiť úroková vojna, v ktorej budú chcieť banky získať nových klientov alebo pritiahnuť existujúcich klientov z inej banky,“ vraví M. Búlik.

Dnes je však situácia iná ako pred pár rokmi, keď bolo z čoho uberať. Súčasné úrokové sadzby z hypoték na Slovensku patria k najnižším v Európskej únii. Priemerný úrok, za ktorý banky v júni dávali hypotéky, dosahuje 1,07 percenta. Vo väčšine bánk pritom začínajú aktuálne úrokové sadzby pod jedným percentom.

Za nižšími úrokmi sa skrývajú nielen lacnejšie peniaze pre banky, ale aj to, že na jednom úvere zarábajú menej ako v minulosti. Aj NBS v novembrovej Správe o finančnej stabilite tvrdila, že „najmä pri úveroch na bývanie spôsobila intenzívna konkurencia pokles úrokových sadzieb na úroveň, ktorá čoraz častejšie vyvoláva pochybnosti o udržateľnosti ziskovosti tohto segmentu a o schopnosti úrokových marží pokryť prípadný nárast strát z nesplácaných úverov v prípade krízy.“ Úrokové marže bánk klesli tak veľmi, že v niektorých mesiacoch minulého roku boli najnižšie v celej eurozóne.

Poplatky zatiaľ úrokové príjmy nenahradia

Banky sú vinou nízkych úrokov nútené požičiavať čoraz viac. Rekordne nízke úroky ich totiž oberajú o zárobky. Vidno to aj na ich výsledkoch. Napriek tomu, že banky v súčasnosti majú celkovú výšku úverov približne na dvojnásobnej úrovni ako pred piatimi rokmi, ich čisté úrokové výnosy sú nižšie ako vtedy. V prvom polroku tohto roku dosiahli 830 miliónov eur. Vlani v rovnakom období to bolo ešte o 38 miliónov viac.

Finančné domy si uvedomujú, že na úveroch zarábajú čoraz menej, a preto sa v posledných rokoch snažia zvýšiť príjem z poplatkov a provízií. Aj keď im v posledných rokoch táto časť ich zárobku rástla, nebolo to dostatočne rýchlo na to, aby pokryla výpadok pri úveroch. Navyše v prvom polroku tohto roku im medziročne padli aj príjmy z poplatkov a provízií. Pre epidemiologické opatrenia proti koronavírusu im klesli provízie, ktoré inkasujú za predaj produktov iných spoločností. Ide najmä o poistenie či investičné produkty.

Banky musia byť pri ďalšom znižovaní úrokových sadzieb nanajvýš opatrné. Aby dokázali vykompenzovať nízke úrokové sadzby, potrebovali by predávať výrazne viac úverov ako v súčasnosti. To však nie je možné. Jednak silné populačné ročníky majú svoje bývanie už zväčša vyriešené, jednak silnejší rast úverového trhu brzdí aj NBS. Tá už niekoľkokrát sprísňovala podmienky poskytovania úverov.

Naposledy centrálna banka od januára zvýšila sumu, ktorá musí klientovi zostať po zaplatení všetkých splátok. V minulosti už pritom zakázala úvery, ktoré presahujú 90 percent hodnoty založenej nehnuteľnosti, a obmedzila aj hypotéky, ktoré presahujú 80 percent ceny bytu či domu.

Finančné domy v čase, keď sa im prepadajú zisky, musia riešiť, ako napraviť výsledky svojho hospodárenia. V prípade, že si niektoré z nich lacnejšími hypotékami budú chcieť utrhnúť väčší kus úverového koláča, hrozí, že to poškodí celý sektor. Pretože ak jeden hráč na trhu zníži úroky, ostatné banky sa nemôžu len nečinne prizerať, ako chodia klienti inde. Aj malý zárobok je totiž stále lepší ako žiadny.

Banky sú pod tlakom

Finančné domy sú nútené reagovať na konkurentov, pretože hrozí, že ich terajší klienti sa rozhodnú svoj úver refinancovať. Zákon obmedzuje poplatok pri predčasnom splatení úveru na jedno percento zo zostatku a navyše niektoré banky zvyknú klientom, ktorí si k nim prenesú úver, tento poplatok preplácať. Dlžníkov tak nič nedrží od toho, aby svoj úver preniesli inde. Banky preto často tým, ktorí sa rozhodnú odísť, núkajú nižšie úrokové sadzby.

Proti zlacňovaniu hypoték dnes hovorí stupňujúce sa riziko zvyšovania počtu neplatičov. Prepad ekonomiky a rast nezamestnanosti, ktorý má na svedomí koronakríza, sa prejaví aj na vyššom počte zlyhaných úverov. Banky zatiaľ nevedia odhadnúť, koľko nesplácaných úverov im pribudne, keďže takmer všetci dlžníci mohli využiť odklad splátok až na deväť mesiacov. Moratórium na splácanie úverov väčšine klientov vyprší začiatkom budúceho roku. Až vtedy banky uvidia, ako na tom v skutočnosti sú. Finančné domy sa na nárast počtu neplatičov začali pripravovať zvyšovaním tvorby opravných položiek. No keďže neplatiči zatiaľ nepribúdajú, jednotlivé peňažné ústavy sa postavili k zvyšovaniu opravných položiek rôzne. Kým niektoré banky zvýšili ich tvorbu viac ako trojnásobne, iné ich zvyšovali len mierne.

Celkovo požiadalo o odklad splátok od začiatku krízy viac ako 170-tisíc ľudí. Podľa účtovných pravidiel by pritom banky mali vytvoriť opravné položky ku každému úveru, pri ktorom dlžník využil odklad splátok. V súčasnosti sú však tieto pravidlá voľnejšie a banky tak nemusia tvoriť oprávky ku každému odloženému úveru. Napriek tomu v prvej polovici tohto roka tvorba ich opravných položiek a rezerv narástla o 252 miliónov eur.

V minulosti platilo, že nárast opravných položiek sa premietol do vyšších úrokových sadzieb. Banky si takto mohli vynahradiť straty, ktoré utrpia pre nárast nesplácaných úverov. Dnešná situácia je však neštandardná. Banky by síce potrebovali, aby úroky vzrástli, no vzhľadom na silnú konkurenciu si zdražovanie nemôžu dovoliť. 

Zdroj: trend.sk (16.08.2020)