Slovák má úver v priemernej výške 31-tisíc eur, rieši ním najmä bývanie
Na kúpu, prípadne výstavbu nehnuteľnosti ide 43 percent, ďalších 28 percent čerpaných úverov smeruje do rekonštrukcie bývania
Priemerná výška úveru, ktorý čerpajú Slováci je približne 31-tisíc eur. Pätina pôžičiek je vyšších ako 50-tisíc eur. Ukazuje to prieskum, ktorý si nechala urobiť spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika. Prieskum tiež ukázal, že nejakú pôžičku čerpá približne 47 percent ľudí.
Najvyššie úvery, teda viac ako 50-tisíc eur majú typicky ľudia vo veku 25 až 34 rokov a častejšie majú pôžičku domácnosti, ktorých čistý mesačný príjem prevyšuje 1 330 eur. Pôžičku či úver má však aj viac než tretina domácností s príjmom do 600 eur mesačne.
Najprv bývanie, potom autá
Slováci si najviac požičiavajú na bývanie. Na kúpu, prípadne výstavbu bývania ide 43 percent, ďalších 28 percent čerpaných úverov smeruje do rekonštrukcie bývania. Na treťom mieste sú úvery na kúpu áut. Trinásť percent úverov je na zariadenie domácnosti.
Kľúčové sú teda v štruktúre úverov hypotéky. Objem úverov na bývanie, ktoré banky poskytli klientom ku koncu augusta, sa podľa Národnej banky Slovenska (NBS) dostal na 32,7 miliardy eur, celkový objem poskytnutých úverov bol ku koncu augusta približne 41 miliárd eur.
Nesplácané úvery zatiaľ pod kontrolou
Spomedzi úverov poskytnutých domácnostiam je zlyhaná približne miliarda eur, je to objem predstavujúci viac ako dve percentá poskytnutých úverov. Tento objem sa napriek pandémii ochorenia Covid-19 nezvyšuje. V porovnaní s februárom tohto roka bol v septembri objem zlyhaných úverov poskytnutých domácnostiam dokonca približne o päťdesiat miliónov eur nižší.
„Najvyššie sumy sú pritom spravidla riadne splácané, po splatnosti najčastejšie bývajú menšie dlhy, rádovo v stovkách alebo jednotkách tisícov eur – typicky teda skôr rôzne rýchle spotrebiteľské pôžičky,“ uvádza Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti Kruk. Problematické sú najmä spotrebiteľské úvery, ktoré čerpajú dôchodcovia. Podiel dlžníkov vo veku nad 65 rokov bol v minulom roku približne jedenásť percent. Ich dlh je v priemere približne 1 700 eur.
„Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne často narážame na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh,“ hovorí J. Palendalová.
Odvrátiť hrozbu nárastu nesplácaných úverov pomáha mimoriadny pandemický odklad splátok úverov. Maximálne deväťmesačný odklad je možné čerpať od apríla, skupina klientov, ktorí ho využili, sa prakticky okamžite začne k splácaniu vo výraznej miere vracať začiatkom budúceho roka.
Zo zadlžených domácností, ktoré si vybavili odklad splátok, očakávajú výrazné problémy so splácaním po vypršaní moratória vyše štyri percentá. Tento podiel sa podľa NBS výrazne nezvyšuje.
Pre ľudí, ktorí budú mať problémy, ostáva možnosť požiadať banku o individuálny splátkový kalendár, to ale už bude spojené so zápisom v úverovom registri. Dlžník sa môže ešte predtým pokúsiť o úpravu podmienok súčasných úverov. Refinancovanie môže pomôcť znížiť splátky. Môže sa ale stať, že banka refinancovanie schváli až po vypršaní odkladu splátok.
„Môže sa stať, že novej banke nebude stačiť história splácania pôvodného úveru, ale vzhľadom na prerušenie splácania v rámci odkladu splátok už bude banka požadovať, aby ste preukázali dostatočný príjem na splácanie,“ upozorňuje spoločnosť FinGO.sk.
Ďalšou možnosťou je konsolidovanie úverov. V takom prípade sa viacero úverov spojí do jedného a jeho podmienky môžu byť celkovo výhodnejšie.
Na sporenie treba systém
Z prieskumu tiež vyplýva, že úspory si netvorí približne tretina ľudí, o podobnom čísle za minulý rok hovorí aj štatistický úrad Eurostat. Finančná rezerva by pritom mala byť na úrovni niekoľkých mesačných príjmov. Podľa analytičky spoločnosti FinGO.sk Lenky Buchlákovej je potrebné mať rezervu vo výške výdavkov na šesť až dvanásť mesiacov. „Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne piatich rokov. Ak napríklad je potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne,“ hovorí L. Buchláková.
Spoločnosť Kruk vo svojom prieskume sledovala výšku úspor vyjadrenú vo výške mesačných príjmov. Rezervy vo výške troch až šiestich príjmov má približne jedna zo šiestich domácností.
Zdroj: etrend.sk (20.11.2020)
